Školstvo bolo, je a bude politikum
Mnoho ľudí je presvedčených, že jadrom vzdelávania sú rôzne technológie a odborné didaktické postupy vyvinuté a odskúšané vzdelávacími expertmi. Myslia si, že politici by nemali do diskusií o vzdelávaní zbytočne zasahovať, že im stačí počúvať príslušných expertov a riadiť sa ich odporúčaniami.Takýto pohľad je príliš technokratický. Vzdelávanie a najmä výchova úzko súvisia so svetonázorovou a hodnotovou orientáciou jednotlivcov a s ich osobnými a skupinovými preferenciami. Vzdelávanie tak predstavuje priam učebnicové politikum, v zmysle „veci verejnej“. Aj preto je ťažko možné očakávať, že sa politické strany s odlišnými hodnotovými rebríčkami a pohľadmi na svet dokážu zhodnúť na spoločnom postupe. V demokratickej spoločnosti sú politické strany hlasom, prostredníctvom ktorého vyjadrujú svoj názor jednotlivé spoločenské skupiny, a tak by to malo byť aj v oblasti vzdelávania.
O školstve a vzdelávaní by nemali rozhodovať iba experti
Ne oliberálna koncepcia verejnej správy vníma vzdelávanie (a nielen to) ako expertnú záležitosť, do ktorej by „laická verejnosť“ nemala príliš zasahovať, preto¬že na to nie je kompetentná – nemá k dispozícii potrebné dáta, nerozumie riadeniu a pod. Rozhodovacie právomoci sa tak čoraz viac presúvajú do rúk manažérov, ekonómov, právnikov, analytikov a vzdelávacích expertov. Takýto posun k prevažne technokratickému vnímaniu vzdelávania však nie je žiaduci. Ako už v minulosti varoval Paul Feyerabend a mnohí ďalší, existuje mnoho dôvodov, pre ktoré by rozhodovacia právomoc expertov v spoločnosti mala byť obmedzená. Ich pohľad je totiž často jednostranný, príliš úzky, subjektívny a neberie dostatočne do úvahy realitu a širšie súvislosti. Ak prijmeme tézu, že ciele a obsah vzdelávania musia vychádzať zo svetonázoru, hodnôt a preferencií ľudí, potom o nich nemôžu rozhodovať nejakí experti. Tí môžu nanajvýš poradiť vhodnú metódu na dosiahnutie cieľov, ktoré si stanovili jednotliví aktéri.Školské systémy sú silno kultúrne podmienené
Ako väčšina malých krajín s krátkou tradíciou trpí aj Slovensko zbytočnou nedôverou k vlastným silám a k názorom a schopnostiam domácich odborníkov a naopak silnou tendenciou počúvať rady a preberať riešenia zo zahraničia. Hoci snaha o inšpiráciu zahraničnými skúsenosťami je určite rozumná, je naivné myslieť si, že stačí zistiť, ako postupujú vyspelé krajiny a implementovať ich metódy aj u nás. Niečo také je uskutočniteľné iba vo veľmi obmedzenej miere, nakoľko školstvo je silno kultúrne zakotvený fenomén, ktorý nemožno redukovať na nejaké ľahko prenositeľné vzdelávacie technológie. (Z rovnakého dôvodu nie je možné odstrániť korupciu na Slovensku tak, že preberieme príslušnú legislatívu a procedúry od škandinávskych krajín, kde korupcia takmer neexistuje. Príčina neexistencie korupcie totiž neleží v procedúrach, technológiách či legislatíve, ale v kultúre a v mentalite ľudí.)Potrebujeme viac odvahy
V našom školstve už dlho panuje strach zo zásadnejších zmien. Základnou filozofiou vedenia rezortu je bezhlavé opakovanie po ostatných krajinách, ktoré je zdanlivo bezpečné. Naši ministri chcú, aby u nás bolo všetko tak, ako je to vo väčšine krajín EÚ či OECD. Treba si však uvedomiť, že s takýmto prístupom sa školstvo nikdy nezmení. Obdiv si v tomto smere zaslúžia Fíni, ktorí prednedávnom oznámili, že už nebudú prvákov učiť rukopis, iba písanie na klávesnici a onedlho na to prišla správa, že plánujú postupne zrušiť klasické predmety a vyučovať iba tzv. témy. Nechajme teraz bokom otázku, či tieto konkrétne kroky sú rozumné alebo nie (názory sa môžu líšiť). Podstatné je, že Fíni sú schopní o nich uvažovať aj napriek tomu, že všade na svete je to inak. To pre nich jednoducho nie je argument. A nemal by byť ani pre nás, ak cítime, že niečo v školstve treba zmeniť.Je dobré, keď si každá krajina nájde niečo, čím dokáže obohatiť ľudské spoločenstvo. Dnes to však vôbec nie jednoduché, pretože v mnohých oblastiach je veľmi silná konkurencia. Slovensko nebude mať tak skoro podmienky na to, aby v medzinárodnom meradle zamiešalo karty v oblasti prírodných vied či technológií. Našťastie, idey a nové pohľady na veci sú tiež cenenou komoditou, a práve na ne by sme sa mali zamerať, a to aj v oblasti vzdelávania. Ján Amos Komenský bol po veľkú časť svojho života chudobným kňazom na úteku a napriek tomu dokázal ovplyvniť pedagogické myslenie na stáročia dopredu. Určite to nebudú Slováci, ktorí prví pristanú na Marse, ale Komenský 21. storočia pokojne môže pochádzať z krajiny ako je tá naša. Mimoriadne úspechy profesora Milana Hejného (Slováka žijúceho v Čechách) v oblasti vyučovania matematiky to len potvrdzujú.
Pre úspech každej reformy či transformácie je kľúčový manažment zmeny
Od roku 1989 vzniklo viacero koncepčných dokumentov (Milénium, Konštantín…), ktoré sa snažili diagnostikovať stav slovenského školstva a navrhnúť smer jeho ďalšieho vývoja. S odstupom času možno konštatovať, že ani jeden z nich sa významnejšie nepremietol do praxe. Hoci dôvody mohli byť rôzne (nedostatočná politická podpora, chýbajúce finančné krytie…), jedným z nich nepochybne bol aj podcenený a nezvládnutý manažment zmeny. Nemáme možnosť začať v bode nula a na zelenej lúke budovať nový školský systém. Sme v nejakom stave A, z ktorého sa chceme postupne dostať do stavu B. Existuje tu tradícia, veľký počet inštitúcií s vlastnými korporátnymi kultúrami a desaťtisíce zamestnancov, ktorí majú isté vžité predstavy a zabehnuté postupy. Pomenovať stav B, do ktorého chceme slovenské školstvo dostať, môže byť iba ľahšou časťou celého problému. Tou ťažšou bude byť nájsť konkrétne postupy, ako plánované zmeny implementovať v praxi tisícov škôl, na ktorých sa každý deň uskutočnia státisíce vyučovacích hodín. Akýkoľvek koncepčný dokument, ktorý má ambíciu zmeniť reálnu prax, musí obsahovať aj podrobné rozpracovanie postupov, akými budú zamýšľané zmeny komunikované odbornej aj širokej verejnosti a akými budú implementované na jednotlivých stupňoch inštitucionálnej pyramídy.Převzato s laskavým souhlasem z webu Kampaně A DOSŤ!
.png)
0 komentářů:
Okomentovat