Vladimír Burjan: Všetko, čo by mal učiteľ vedieť o Wikipedii (1.)

pondělí 17. června 2013 ·

Je viac než pravdepodobné, že väčšina čitateľov DOBREJ ŠKOLY vie, čo je Wikipédia, a že ju dokonca aj používajú. Napriek tomu sme sa rozhodli venovať jej sériu článkov. Mnohí ľudia (učiteľov a žiakov nevynímajúc) ju totiž poznajú iba povrchne a vedia využívať možno 20 % možností tohto mocného nástroja. Chceme tiež poukázať na niektoré možnosti, ako možno Wikipédiu využívať priamo v rámci školského vzdelávania. Ale poďme pekne poporiadku…


Na začiatku bola Nupedia

Celé sa to začalo v januári 2000, kedy Jimmy Wales s niekoľkými kolegami začali pracovať na on-line encyklopédii nazývanej Nupedia. Na rozdiel od neskoršej Wikipédie písali články do Nupedie iba odborníci a ich texty prechádzali mnohonásobnými vzájomnými oponentúrami. Práce však postupovali veľmi pomaly. Preto sa tvorcovia Nupedie rozhodli spustiť paralelne akýsi „pomocný” projekt nazvaný Wikipédia, do ktorého mohol voľne prispievať každý záujemca. Cieľ Wikipédie bol vtedy jediný: urýchliť vznik podkladových článkov, ktoré by následne odborníci po kontrole a posúdení zaradili do oficiálnej Nupedie. Stalo sa však niečo, čo nikto nečakal: Wikipédia získavala čoraz väčšiu popularitu, stále viac ľudí do nej dobrovoľne (a bezplatne) prispievalo a jej rozsah tak rýchlo narastal. To viedlo napokon k prehodnoteniu celého projektu a následnému zastaveniu prác na Nupedii v roku 2003. Tak sa – z vôle a ochoty internetovej komunity tvoriť niečo spoločné – zrodila Wikipédia, najväčšia on-line enycyklopédia všetkých čias.

Prečo Wiki-?

„Wiki” je názov pre špeciálny druh webových stránok tvorených pomocou tzv. kolaboratívneho wiki-softvéru (wiki engine). Jeho autorom je Ward Cunningham a predstavil ho už v roku 1995. Slovo „wiki” si vypožičal z havajčiny, kde znamená „rýchly”. Hlavnou charakteristikou všetkých wiki-stránok je, že ich môže spoločne tvoriť a editovať množstvo ľudí, ktorým na to stačí bežný internetový prehliadač. Softvér ukladá všetky texty do veľkej databázy, archivuje všetky zmeny na stránke a umožňuje o nich editorom diskutovať. V súčasnosti tento druh softvéru používajú stovky wiki-stránok, Wikipédia je iba jednou z nich. Dokonca aj mnohé školy si tvoria vlastné wiki-stránky. (Viac na List_of_wikis.)

Prečo -pedia?

Druhá časť názvu prirodzene pochádza zo slova encyklopédia. Toto slovo prevzala latinčina z gréckeho výrazu ἐγκύκλιος παιδεία (enkyklios paideia), ktorým sa označovalo „všeobecné, úplné vzdelanie”. Minimálne od čias osvietenstva sa encyklopédiami označujú rozsiahle knižné diela, ktoré sa pokúšajú zosumarizovať aktuálny stav ľudského poznania. Medzi najznámejšie patria francúzska Encyclopédie – 17-zväzkové dielo Jeana le Rond d‘Alemberta a Denisa Diderota, ktoré vyšlo v rokoch 1751 – 1765 a anglická Encyclopaedia Britannica, ktorej prvé vydanie vyšlo v rokoch 1768 – 1771. V roku 2010 vyšlo 15. vydanie, ktoré bude zároveň posledným tlačeným vydaním Encyclopaedie Britannicy. Podobne ako Wikipédia, aj ona už bude k dispozícii iba on-line (na www.britannica.com). Na Slovensku od roku 1999 postupne vychádza Encyclopaedia Beliana, ktorú redakčne spracováva kolektív Encyklopedického ústavu Slovenskej akadémie vied. Vydáva ju vydavateľstvo Veda. Doteraz vyšlo šesť zväzkov, siedmy by mal vyjsť v tomto roku.

V čom je Wikipédia iná?

Hoci v čase vzniku Wikipédie existovalo množstvo tlačených aj digitálnych encyklopédií, v jednej podstatnej veci sa od nich Wikipédia odlišovala: jej články mohol (a dodnes môže) písať takmer hocikto. Znie to na prvý pohľad ako absurdná myšlienka, ktorá zdanlivo nemôže fungovať, a to najmä z dvoch dôvodov. Jednak je ťažké uveriť, že by sa našli tisíce ľudí, ktorí by dobrovoľne a zadarmo boli ochotní písať texty do nejakej encyklopédie. Nuž a keby sa hneď aj našli, ako možno očakávať, že texty budú napísané objektívne a že budú vecne správne, ak ich nebudú písať odborníci na jednotlivé oblasti? V oboch prípadoch však prax ukázala, že skepticizmus nie je na mieste. Ľudí ochotných vo svojom voľnom čase tvoriť Wikipédiu sa našli dokonca tisíce a pokiaľ ide o odbornú kvalitu nimi vytvorených hesiel, opakované štúdie a odborné porovnávania ukázali, že Wikipédia na tom nie je s chybovosťou o nič horšie, než napríklad renomovaná Encyclopaedia Britannica. Naopak, chyba nájdená vo Wikipédii je opravená okamžite, zatiaľ čo chyba v tlačenej encyklopédii spravidla čaká na opravu celé roky. (Viac o tejto téme napríklad tu: Reliability of Wikipedia).

Samozrejme, ako to už v živote chodí, nájdu sa aj „sabotéri”, ktorí zneužívajú možnosť voľne editovať články vo Wikipédii a občas sa snažia zámerne do nich prepašovať nejaké chyby či nezmysly. Medzi ľuďmi spravujúcimi Wikipédiu sa tento jav nazýva vandalizmom a dnes už sú vypracované pomerne účinné mechanizmy, ako mu zabraňovať. Ak sa aj nejaký nezmysel v texte objaví, určite tam nezostane príliš dlho.

V ďalšom pokračovaní seriálu sa postupne pozrieme na to, čo všetko Wikipédia obsahuje. Sľubujem vám, že budete prekvapení.



© 2011 - 2012 Vladimír Burjan

0 komentářů:



Články dle data

Učitelské listy

Nabídka práce

Česká škola - portál pro ZŠ a SŠ

Česká škola poskytuje svým čtenářům diskusní prostor k vyjádření názorů na školskou problematiku. Tyto příspěvky se nemusí shodovat se stanoviskem redakce České školy a jsou uveřejňovány jako podnět k dalším diskusím.

Obsah článků nemusí vyjadřovat stanovisko redakce nebo vydavatele Albatros Media, a.s.


Všechna práva vyhrazena.

Tento server dodržuje právní předpisy
o ochraně osobních údajů.

ISSN 1213-6018




Licence Creative Commons

Obsah podléhá licenci Creative Commons Uveďte autora-Neužívejte dílo komerčně-Nezasahujte do díla 3.0 Česká republika, pokud není uvedeno jinak nebo nejde-li o tiskové zprávy.



WebArchiv - archiv českého webu



Tyto webové stránky používají k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Informace o tom, jak tyto webové stránky používáte, jsou sdíleny se společností Google. Používáním těchto webových stránek souhlasíte s použitím souborů cookie.