Hoci existuje pomerne široký konsenzus v názore, že naše školstvo nie je v dobrom stave, keď požiadame jednotlivých jeho aktérov o presnejšie pomenovanie nedostatkov, odpovede sa dosť líšia. Na iné problémy poukazujú učitelia, iné veci trápia rodičov, iné žiakov, s inými problémami zápasia zamestnávatelia. Jedným z východísk pre formulovanie koncepcie ďalšieho rozvoja by preto malo byť jasné pomenovanie nedostatkov súčasného stavu, a to diferencovanie, z hľadiska jednotlivých hlavných aktérov. Bolo by však nesprávne paušálne prehlásiť všetko v našom školstve za zlé. Koncepcia si musí byť vedomá aj jeho silných stránok, aby na nich mohla stavať. Mala by preto vychádzať z dôkladnej analýzy súčasného stavu nášho vzdelávacieho systému.
Naše školstvo nemá vyjasnené ciele, chýba jasná vzdelávacia doktrína.
Jedným z najvážnejších problémov, ktorými slovenské školstvo trpí, je absencia dlhodobej vízie a stratégie ďalšieho rozvoja. Niekedy vo verejnom živote existuje zhoda na cieľoch, avšak panujú rozpory ohľadom spôsobov, akými ciele dosahovať. Situácia slovenského školstva je však ešte horšia: neexistuje ani zhoda v oblasti cieľov. Tie dokonca nie sú ani jasne pomenované. Iné očakávajú od škôl rodičia, iné zamestnávatelia, iné štát. Jedným z prvých krokov preto musí byť pomenovanie hlavných cieľov vzdelávania a funkcií, ktoré má štátny školský systém plniť. Takéto prihlásenie sa ku konkrétnym cieľom zo strany štátu by však v žiadnom prípade nemalo znamenať, že iné ciele nebudú považované za legitímne či dokonca že nebudú tolerované. Osobitne zriaďovatelia súkromných a cirkevných škôl by mali mať právo zadefinovať si ciele, hodnoty a priority iným spôsobom.Na poste ministra školstva sa v rýchlom slede striedajú politickí nominanti a každý prichádza s vlastnými predstavami, často protichodnými k plánom predchodcov. Vývoj nášho školstva tak občas pripomína Brownov pohyb. Fínsky príklad však ukazuje, že zásadné zmeny sa najlepšie dosahujú vtedy, keď sa politici naprieč spektrom dokážu dohodnúť na koncepcii, ktorú potom kontinuálne uplatňujú mnoho rokov bez ohľadu na to, kto je momentálne pri moci. (Poznámka: existencia ucelenej štátnej vzdelávacej doktríny a jej dôsledná dlhodobá realizácia zo strany štátu nemusí nutne znamenať detailné riadenie vzdelávania z centra. Podstatou doktríny môže byť aj liberalizácia školstva, decentralizácia riadenia a presun kompetencií na nižšie úrovne.)
Dosiahnuť úplný konsenzus naprieč politickým spektrom je zrejme nereálne (aj vzhľadom na to, čo sme uvideli v bode 1.1. (linka na podstránku 1. 1.)). Napokon, ten nie je dosiahnuteľný ani na čisto odbornej úrovni – aj jednotliví experti majú na niektoré partikulárne otázky odlišné názory. Napriek tomu by však politici a experti nemali na túto snahu celkom rezignovať a mali by sa pokúsiť nájsť a sformulovať najväčší možný prienik jednotlivých prístupov. Mohla by tak vzniknúť doktrína či vízia ďalšieho smerovania vzdelávania na Slovensku akceptovateľná širokou skupinou politických strán a odborníkov. Jej existencia a dodržiavanie by zmiernili turbulencie pri výmenách vládnych garnitúr.
Prečo sme nespokojní s našim školstvom?
V spoločnosti existuje čoraz širší konsenzus, že naše školstvo nie je v dobrom stave. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že stačí vypočuť jednotlivé kritické hlasy, spísať zoznam pomenovaných problémov a jeden za druhým ich vyriešiť. Problém je v tom, že keď požiadame jednotlivých aktérov (stakeholderov) o presnejšie pomenovanie nedostatkov školstva, ich odpovede sa značne líšia. Na iné problémy poukazujú učitelia, iné veci trápia rodičov, iné žiakov, s inými problémami zápasia zamestnávatelia. Ba čo viac, ani hlas učiteľov či rodičov nie je jednotný. Pohľady na vzdelávanie sú totiž utvárané mnohými faktormi – napr. svetonázorom, životným štýlom, osobnou skúsenosťou, vekom, dosiahnutým vzdelaním, lokalitou, v ktorej človek žije a mnohými ďalšími. Navyše, výhrady voči škole sú neraz protichodné – odstrániť jednu by znamenalo posilniť druhú. Napriek tomu určite má zmysel sa jednotlivými výhradami (či skupinami výhrad) podrobnejšie zaoberať. Pokúsme sa na ne pozrieť z hľadiska toho, kto ich vznáša.Časté výhrady učiteľov
Slabé finančné ohodnotenie, zlé pracovné podmienky, veľké pracovné vyťaženie, prebujnená byrokracia a veľké množstvo povinnosti nesúvisiace priamo s učením, direktívne riadenie a občas až šikanovanie zo strany vedenia škôl, časté zmeny prichádzajúce zhora, málo dôvery v učiteľa, málo slobody a priestoru na jeho sebarealizáciu, podfinancovanie škôl, chýbajúce učebnice, slabá spolupráca rodiny so školou, veľké počty žiakov v triedach, nedostatočné možnosti delenia do skupín, tlak na integráciu a inklúziu bez vytvorených podmienok, klesajúca úroveň vedomostí žiakov, klesajúca motivácia žiakov, zhoršujúce sa správanie žiakov v škole, nedostatočné možnosti školy a učiteľov riešiť problémových žiakov, nespravodlivé porovnávanie škôl nezohľadňujúce rozdielne podmienky a najmä rozdielnu úroveň žiakov na vstupe, nejasná koncepcia prístupu k rómskym deťom atď.Časté výhrady žiakov
Odtrhnutosť školy od života, príliš teoretické, odťažité a pre život nepotrebné učivo, vyhoretí, apatickí učitelia bez záujmu o vyučovanie, nudné hodiny, učitelia neschopní držať krok s dobou (napríklad v oblasti IKT), učitelia paušálne odsudzujúci svet dnešných mladých ľudí, pretože ho nie sú schopní pochopiť (napr. pre svoj vysoký vek), chýbajúci pocit bezpečnosti v škole, šikanovanie, neslobodné prostredie školy, v ktorom sa od žiakov vyžaduje slepá poslušnosť, nedostatočná možnosť vyjadriť svoj názor, nedostatočné možnosti voľby a prispôsobenia si vzdelávania vlastným záujmom, preferenciám či životným plánom atď.Časté výhrady rodičov
Nedostatočné informácie o jednotlivých školách, nedostatočná komunikácia školy s rodičmi, formálne až nefunkčné rady škôl, príliš formálny, administratívny prístup niektorých škôl k rodičom, obmedzený prístup rodičov do školy, nedostatočné možnosti voľby školy resp. voľby jednotlivých predmetov v rámci školy, učitelia, ktorí si odmietajú priznať chybu, nejasné kritériá hodnotenia žiakov, nedostatočná starostlivosť o nadaných žiakov, „zvláštne“ výchovné metódy niektorých učiteľov, nejasné kritériá hodnotenia žiakov, príliš akademická orientácia školy, nedostatočné zohľadňovanie skutočných potrieb žiakov atď.Časté výhrady zamestnávateľov
Malý záujem mladých ľudí o štúdium na odborných školách, produkovanie absolventov, ktorí sa nevedia uplatniť na trhu práce a naopak nedostatok absolventov s profilmi, o ktoré je v hospodárstve veľký záujem, príliš teoreticky zameraní absolventi, ktorým chýba schopnosť aplikovať naučené v praxi, nedostatočná úroveň tzv. soft-skills u absolventov škôl atď.Časté výhrady expertov
Chronické podfinancovanie vzdelávania, zložité a ťažkopádne riadenie rezortu, do ktorého zasahuje príliš veľa subjektov, časté výmeny ministrov, diskontinuita riadenia, dôraz na okamžité riešenia, neschopnosť spustiť a udržať dlhodobé projekty a procesy, ktoré by prežili aj výmeny politických garnitúr, predimenzovaná sieť rezortných ústavov a rozpočtových organizácií, podpriemerné výsledky slovenských žiakov v medzinárodných komparatívnych testovaniach (napr. PISA), dlhodobá bezradnosť pri riešení problematiky rómskych žiakov, neefektívne čerpanie eurofondov atď.Časté výhrady politikov
Školstvo je „čierna diera“, ktorá spotrebúva veľkú časť štátneho rozpočtu, ale neprodukuje dostatočnú kvalitu, naši žiaci dosahujú slabé výsledky v medzinárodných komparatívnych testovaniach (PISA, TIMSS), skladba a naplnenosť študijných odborov nezodpovedná potrebám hospodárstva, mnohé školy majú dlhodobo vysokú mieru nezamestnanosti absolventov atď.Převzato s laskavým souhlasem z webu Kampaně A DOSŤ!
0 komentářů:
Okomentovat