K napísaniu tohto príspevku ma priviedlo to, že v ostatných rokoch, v ktorých je zdôrazňovaná tvorivosť práce učiteľov a žiakov, sme stále svedkami kritických pohľadov na prácu školy a učiteľa. Najčastejšie sa jej vytýka to, že neposkytuje žiakom a študentom priestor pre samostatnú a tvorivú prácu, ale napriek tomu, že sú rozpracované metódy tvorivosti v školách prevláda preferovanie verbálnych metód učiteľa, dogmatizmus, encyklopedizmus apod.
V týchto súvislostiach sa najčastejšie poukazuje na dva aspekty:
1. náročnosť obsahu vzdelávania
2. pohodlnejšia práca učiteľa.
Obidve konštatovania majú svoju racionálnu podstatu. Priestor príspevku mi neumožňuje podrobne analyzovať tieto konštatovania a preto len v krátkosti pripomeniem: Obsah: vzdelávania je skutočne zložitou oblasťou a jeho správnym výberom, rozsahom a optimálnym usporiadaním si „lámu“ hlavy pedagógovia, psychológovia a ďalší odborníci vo všetkých štátoch sveta. (Je to dané každodenným a prudkým inovovaním poznatkov ľudstva, ktoré sa premietajú do vzdelávacieho obsahu.) Ich úsilie o inováciu napr. exemplárne osnovanie učiva, kurikulárne hnutie, syntetické predmety a pod, prináša len čiastočné a časovo obmedzené zlepšenia (časovo z hľadiska sústavného nárastu poznatkov).
Spomenutá obsažnosť a rozsah potom naozaj vedú k tomu, že učiteľ volí metódy pohodlnejšej práce, ktoré sú časovo nenáročné, nevyžadujú náročnejšiu prípravu a v konečnom dôsledku zabezpečujú zvládnutie učiva žiakmi. Pravda inou stránkou je podiel žiaka na osvojovaní si učiva, vzbudenie jeho záujmu o učivo a učenie, transfer vedomostí a zručností a pod. Zo stoviek možných príkladov uvediem: sériový a paralelný elektrický obvod je možné jednoducho vysvetliť, ale môžu sa k tomu dopracovať aj samotní žiaci, priemysel toho-ktorého štátu možno žiakom „dať“ ako jednoduchý opis, ale môžu sa k dopracovať samotní žiaci – „vyčítať“ z mapy, využiť sprievodcovské príručky – bedeker, atď., atď.
V žiadnom prípade sa nechcem v tomto príspevku dotýkať práce učiteľov a už vonkoncom nie kritizovať. Naopak. Zdá sa mi, že v súvislosti s poukazovaním na absenciu tvorivých metód a foriem práce v našich školách, zabúdame, resp. nevšímame si jeden dôležitý aspekt. Ten spočíva v tom, že aj samotné školstvo je v značnej miere zdrojom formalizmu, encyklopedizmu, verbalizmu a pod. Ten podľa mňa spočíva aj vtom, že pri prechode žiaka, študenta z jedného stupňa školy n a vyšší nás len málo zaujíma – aký má žiak záujem o študovaný odbor, či vie tvorivo pracovať s vedomosťami, s informáciami a pod. To, čo sa v súčasnosti vyžaduje od študentov a aj to, ako sú prijímacie pohovory organizované, si priamo vyžaduje, aby učitelia učili tak ako učia- zväčša encyklopedicky a mechanicky..(Žiaľ, už aj na 1. stupni ZŠ, pretože aj tu časť žiakov sa podrobuje pohovoru na 8– ročné gymnáziá.)
Príklady: Ak by som bol učiteľ dejepisu – pri vyučovaní by som asi tiež uprednostňoval dátumy, mená, pohotové (nabifľované) odpovede. Prečo? Pretože pri prijímacích pohovoroch nás menej zaujíma (ak vôbec) to, ako žiak chápe dejinné súvislosti, vplyvy tej či onej historickej udalosti na vývin v Európe, vo svete a pod. Má pohotovo (často aj vo vymedzenom čase) vymenovať dáta, osoby (často aj nepodstatná – Ako sa volal vlastným menom XY ?)
Ak by som bol učiteľom slovenského jazyka – potom by som v literatúre požadoval vymenúvanie diel autorov, mená hlavných hrdinov v nich, kedy ich autor napísal a pod. Prečo? Pri pohovoroch nás oveľa viac zaujíma nie koľko kníh žiak, študent prečítal, od ktorých autorov a prečo práve tieto diela, čím ho oslovili a pod.. ale predovšetkým to čo my považujeme za podstatné, čo je v teste a pod.
Ak by som bol učiteľom fyziky, chémie – potom by som kládol dôraz na vzorce, definície… Prečo? Veď práve to sa vyžaduje pri pohovoroch – napíš vzorec, nakresli schému, urči, a pod. namiesto zhotov, urob pokus, čo si myslíš, že sa stane ak…
Ak by som bol učiteľom – ale tu už radšej končím a poviem všeobecne – učil by som všetky predmety tak, ako som naznačil. Prečo? Mal by som istotu, že žiakov pripravím na prijímacie pohovory – lebo ich súčasná organizácia a požiadavky preferujú materiálnu a encyklopedickú stránku. Akiste aj rodičia by viac ocenili moju prácu, moje vyučovanie, pretože dáva „väčšie záruky“ úspešnosti pri prijimacich pohovoroch, ako vyučovanie zamerané na tvorivosť, samostatnosť, a pod. Takéto vyučovanie slovne síce doceňujeme, ale v praxi úplne zaznávame. Pre tých, ktorí s vyššie uvedeným názorom nesúhlasia – prirodzene ho nevnucujem – pokúsim sa uviesť ešte jeden príklad: Myslí si dakto, že rôzne prípravné kurzy (pravdaže financované účastníkmi) pred prijímacími skúškami na vysoké školy a, žiaľ, pomaly už aj na stredné, sú dielňami tvorivosti, alebo „nalievarňami“ a prízvukovaním toho, čo všetko má uchádzač ešte zvládnuť, čo sa musí doučiť (často už aj z vysokoškolských skrípt). V tejto súvislosti ma napadá ešte jedna myšlienka. Pred časom som sa rozprával so starým učiteľom, ktorý mi priblížil ako ho kedysi dávno prijímali na učiteľskú prípravku. Ráno si skúšajúci zobral do triedy asi 12 uchádzačov a počas celého doobeda s nimi konzultoval, skúšal ich a pod., lenže nie tak ako sme zvyknutí my, ale: - pýtal sa prečo chcú byť učiteľmi, - akými špecifickými schopnosťami typickými pre učiteľa počiatočného vyučovania disponujú (kreslenie, spievanie, športovanie), - aké vedia rozprávky a ako ich vedia predniesť, - každý mal čo-to zarecitovať, čo-to napísať na tabuľu, - nakresliť na tabuľu myšlienku z rozprávky, bájky, ktorú si vytiahol z možností pripravených skúšajúcim, - uchádzač mal „vysvetliť“ časť učiva svojim kolegom. Pri počúvaní a opise takéhoto pohovoru a porovnanie so súčasnosťou neostáva iné len ľutovať, že dnes nevieme takto organizovať pohovory a komplexnejšie doceniť osobnosť uchádzača. Toto je však už námet na ďalší príspevok. Ak som to tu uviedol potom len preto, aby som pripomenul, že tvorivosť má aj širšie dimenzie, ktoré si možno nie vždy dostatočne uvedomujeme. Úplne na záver dodávam, že predmetným príspevkom chcem zdôrazniť to, že tvorivosť si zasluhuje našu pozornosť nielen z procesuálneho, či metodického hľadiska, ale má aj iné aspekty, ktoré by sme si mali viac všímať a riešiť ich.
Doc. PhDr. Erich Petlák CSc.
Pedagogická fakulta UKF Nitra
Erich Petlák
0 komentářů:
Okomentovat