Zdá sa, že kvalita (či skôr nekvalita) nášho školského systému sa konečne stáva spoločensky dôležitou témou. Verejnosť sa čoraz hlasnejšie sťažuje, že kvalita škôl nie je príliš vysoká, učitelia čoraz zúfalejšie argumentujú, že bez zvýšeného financovania ani lepšia nebude a politici čoraz nedôveryhodnejšie sľubujú, že s ňou niečo urobia. Zarážajúce je, že hoci sa opakovane zdôrazňuje potreba kvalitu škôl merať, hodnotiť a porovnávať, takmer vôbec sa nediskutuje o samotnom obsahu pojmu „kvalita školy“. Akoby o ňom panovala všeobecná zhoda. Ibaže tá nepanuje a v slobodnej pluralitnej spoločnosti ani nikdy panovať nebude. Ak sa však nezhodneme v tom, čo robí kvalitnú školu kvalitnou, ako chceme školy porovnávať?
Z článku Vladimíra Burjana v Burjanoškole.sk vybíráme:
Kto očakával, že sa v tomto článku konečne dozvie sedem tipov, ako spoznať kvalitnú školu, je zatiaľ asi sklamaný. Rád by som preto na záver predsa len predostrel istú (pracovnú) definíciu kvalitnej školy. Neobsahuje sedem bodov, iba tri. Podľa nej možno školu považovať za kvalitnú, ak spĺňa tieto podmienky: 1. Kladie si rozumné ciele. 2. Je úspešná v ich dosahovaní. 3. Úspešnosť v bode 2 nie je vykúpená veľkým množstvom vedľajších negatívnych efektov.
Zopár poznámok k uvedenej definícii: bod 1 je dôležitý – byť úspešný v dosahovaní nezmyselných či nesprávnych cieľov nezaručí kvalitu. Slovo „rozumné“ je samozrejme vágne, každý z nás mu asi dá iný obsah. To je ale v poriadku, o tom bola prvá časť článku. Bod 2 je tiež veľmi dôležitý – my sami sme majstrami sveta v dávaní si ambicióznych, náročných cieľov pri koncipovaní školského kurikula, no úspešnosť našich škôl v ich dosahovaní je tradične veľmi nízka. Bod 3 tiež nemožno vypustiť. Viaceré ázijské školské systémy možno spĺňajú podmienky 1 a 2, ale cena, ktorú za to musia zaplatiť žiaci a ich rodiny, je z pohľadu mnohých Európanov neakceptovateľná. (Cenou tu nemyslíme peniaze, ale negatívne dopady na psychiku žiakov.)
.png)
0 komentářů:
Okomentovat